4.5.2017 Štartujeme okolo 8.35 z dedinky LORETO ARCO DE CALHETA, ktoré sa stalo na 2 noci našim domovom (2424km ). O necelú hodinku o 9.20 sme sa s Twingom na jednotke vydriapali na sedlo BOCA de CORIDA (2457 km ) V BOCA de Corida nás privítali nádherné slnečné lúče i keď je celkom sviežo. Už z malého parkoviska máme nádherný výhľad na vrcholky Madeiry.
V doline v diaľke vidieť dedinku Curral das Freiras. Z tejto dedinky vedie tiež turistický chodník na Pico Grande je však oveľa náročnejší. Na cca 2,5 kilometrovom úseku prekonáte 750 metrové prevýšenie a to dá celko zabrať :)
Za rozcestníkom Relvinha prudko stúpame. Mení sa charakter cesty a okolitého kvetenstva . Na
jednom kilometri sme nastúpali výškových 400m .
Pomocou lana sa dostávame na samotný vrchol skalného útvaru Pico GRANDE (1654m) . Na rozdiel od Pico Ruivo si vychutnávame vrcholovku. Počasie nám praje, krásne výhľady,okolo nás len hory a to ticho,majestátnosť hôr. Pravdu povediac sa nám veľmi tažko odchádzalo. Čerpala by som tu energiu ešte teraz :)
Z vrcholku máme výhľad na všetky strany, v pozadí horský hrebeň s Pico do Arieiro a Pico Ruivo,ktoré sme už pokorili . Uvažujeme,či nedáme ešte pokračovanie na Pico do Cerco. Po výdatnej desiatej pokračujeme ďalej na sever .
Výhľadov sa nevieme nasýtiť :) Vrchol máme len pre seba. Mám pocit ako by sme boli v strede hôr, v strede celej Madeiry. Pre mňa jednoznačne najkrajšia túra na ostrove. Návrat naspäť po tej istej ceste.
Okolo 15.25 sme na parkovisku. Vonku sa zatiahlo. V aute ukazuje teplomer 11 stupnov..brŕŕ,aj to cítiť ! Suma sumárum,celý trek trval cca. 6 hodín. Určite je možné túru absolovať aj za kratší čas. Zdržali sme sa kochaním ,siestovaním ,fotením , či už na Pico Grande alebo Pico do Cerco.
Cestou zastavujeme v rybárskom mestečku CAMARA DOS LOBOS. Príjemné malé mestečko,rybári posedávajú na námestiach, popíjajú hrajú karty. Na námestí a v okolitých uličkách pulzuje poobedný život.
Ochutnávame miestnu špecialitu NIKITA (2x 3 EUR) Sládký miešaný nápoj. Obsahuje vanilkovú zmrzlinu,ananasový džús a pivo....pri tejto kombinácii ,no neviem neviem....či by sme sa mali vzdialiť od najbližšieho WC.
Mestečko navštívil v minulosti i Winston Churchill,ktorý tu čerpal inšpiráciu pre svoje obrazy. Predstavujem si ,ako tu sedel ,pozoroval prichádzajúce lode a maľoval. Nečudujem sa,dedinka ma peknú atmosféru. Máš pocit,ako by si sa vrátil v čase.
Túlame sa uličkami, prejdeme kúsok po promenáde popri oceáne. V porovnaní so sedlom ,kde sme končili túru je tu úplné iné počasie. Na pár kilometroch 10 stupňový rozdiel smerom hore .
Výber večere nenechávame na náhodu...spoliehame sa opäť na overený rating na Tripadvisore. Nechali sme sa zlákať na už spomínanú ESPETADU v reštaurácii O Polar . Podľa recenzií by tu mali robiť najlepšiu Espetadu . A mali pravdu. Veľmi príjemní a milí personál. Mäsko bolo chuťovo neskutočné, nebíčko v papuľke! (Espetada pre 2os, 2x pivko,šalát, 2x príloha = 20,80 )
Reštaurácie na Madeire sú väčšinou rodinné podniky, ktoré nevynikajú hipsterským/urban interiérom,ani moderným chladným dizajnom. Ide o menšie podniky s jednoduchým nábytkom. Samozrejme šibeničky na mäsko nemohli chýbať !
Na záver dňa stíhame vyhliadku Cabo Girao 580 m, ktorá je druhým najvyšším zrázom do mora v Európe. Výhľady na nekonečný oceán a malinké terasy s políčkami. Vyhliadková terasa je presklená.Na záver dňa už nebola veľmi priehľadná,wau efekt sa nedostavil. Treba prísť ráno,kým je sklo čisté. Aktuálne bola vyhliadka zdarma. Osadené turnikety zatial ešte mimo prevádzky veštia opak.
Dnešný deň hodnotíme na 1* ,vydarená túra ,príjemné slnečné počasie, úžasná večera .
Kráčame po vydláždenom chodníku, cesta je nenáročná ,sem tam stúpanie, klesanie . Slniečko a nádherné výhľady nás nabíjajú energiou.
Za rozcestníkom Relvinha prudko stúpame. Mení sa charakter cesty a okolitého kvetenstva . Na
jednom kilometri sme nastúpali výškových 400m .
Pomocou lana sa dostávame na samotný vrchol skalného útvaru Pico GRANDE (1654m) . Na rozdiel od Pico Ruivo si vychutnávame vrcholovku. Počasie nám praje, krásne výhľady,okolo nás len hory a to ticho,majestátnosť hôr. Pravdu povediac sa nám veľmi tažko odchádzalo. Čerpala by som tu energiu ešte teraz :)
Z vrcholku máme výhľad na všetky strany, v pozadí horský hrebeň s Pico do Arieiro a Pico Ruivo,ktoré sme už pokorili . Uvažujeme,či nedáme ešte pokračovanie na Pico do Cerco. Po výdatnej desiatej pokračujeme ďalej na sever .
Cesta vedie cez lúku ,následne sa dostaneme na miesto ,kde je kamenný val. Tu sa nám cestička stratila..skúmame kadiaľ pokračovať. Po pár metroch blúdenia sme nakoniec objavili vytesané schody do skál . Z cestičky však odbočujeme a pokračujeme priamo hore na už spomínaný Pico do Cerco.Vyzerá to tak,že týmto smerom veľa turistov nechodí.
Cestou zastavujeme v rybárskom mestečku CAMARA DOS LOBOS. Príjemné malé mestečko,rybári posedávajú na námestiach, popíjajú hrajú karty. Na námestí a v okolitých uličkách pulzuje poobedný život.
Ochutnávame miestnu špecialitu NIKITA (2x 3 EUR) Sládký miešaný nápoj. Obsahuje vanilkovú zmrzlinu,ananasový džús a pivo....pri tejto kombinácii ,no neviem neviem....či by sme sa mali vzdialiť od najbližšieho WC.
Mestečko navštívil v minulosti i Winston Churchill,ktorý tu čerpal inšpiráciu pre svoje obrazy. Predstavujem si ,ako tu sedel ,pozoroval prichádzajúce lode a maľoval. Nečudujem sa,dedinka ma peknú atmosféru. Máš pocit,ako by si sa vrátil v čase.
Reštaurácie na Madeire sú väčšinou rodinné podniky, ktoré nevynikajú hipsterským/urban interiérom,ani moderným chladným dizajnom. Ide o menšie podniky s jednoduchým nábytkom. Samozrejme šibeničky na mäsko nemohli chýbať !
Dnešný deň hodnotíme na 1* ,vydarená túra ,príjemné slnečné počasie, úžasná večera .
Žádné komentáře:
Okomentovat