Chute a vône hlavného mesta FUNCHAL

6.5. 2017   Prehliadku hlavného mesta Madeiry sme začali v miestnej tržnici. Farby a chute lokálneho ovocia od madeirských banánov, anony (exotické ovocie pokryté zelenou šupinatou kôrou pripomínajúcou plaza,vo vnútri krémovo biela dužina ) až po marakuju .

 A tu už spomínaná nočná rybka ESPADA

Po tom ,čo sme sa nasýtili chutí exotického ovocia prišiel ten správny čas na Pastés de Nata a kávičku. Káva sa ráno pije v lokálnych pastelariach (snack bar) a aj v padariach (pekáreň) Ľudia sedia, postávajú a pijú kávu. Domáci Portugalci sú známi kávičkári. Pri objednávaní dostanem aj krátku lekciu . Takže ak si chcete vychutnať kávu ako domáci, objednať si treba bicu ! Čo je vlastne espresso.

Keď už sme začali gurmánsky, tak v tomto duchu pokračujeme. Ochutnávame madeirské vínka. Na Madeiru sme vôbec nešli za vínkom ,ale za prírodou. Keď už sme tu,bola by škoda neochutnať. Podobne ako portské vínka madeirské víno je fortifikované . Doliehovanie vín vzniklo z dôvodu potreby jeho transportu. Dozvedáme sa,že na Madeire majú zvláštnu tradíciu zrenia vína prostredníctvom zahrievania. Pod strechou ,kde je najväčšie teplo sa sa skladujú sudy s mladým vínom. Tu zrajú niekedy až pri teplotách dosahujúcich 40 stupnov. Po 2,3 alebo piatich rokoch víno putuje na nižšie poschodie. Archívne vínka sú  presunuté na prízemí a v dubových sudoch,tu zrejú niekoľko desiatok rokov. Vínka pre bežnú spotrebu zrejú vo veľkých nerezových tankoch a zahrievajú sa umelo.

Toľko stručne o madeirskom vínku. Je tu niekoľko rodinných vinárstiev. My sme konkrétne navštívili dve z nich vína D´Oliveiras a Blandy's. 

Pereira D’Oliveira -sídlo najdete kúsok od centra Funchalu v ulici Rua dos Ferreiros v dome zo 16. storočia. V D´Oliveiras sme ochutnali 4 vzorečky. Ochutnávka bola zadarmo . K tomu ako bonus bolo de mel (medová torta) madeirská sladká špecialita ,ktorá sa vyrába z cukrovej trstiny. 

V jednom momente sa sem nahrnuli dva autobusy ,zrejme je práve toto vinárstvo na zozname organizovaných výletov. Ten správny čas odísť.

Leváda do MOHINHO a NOVA

5.5. 2017 Parkujeme pri kostole . K začiatku trasy Leváda do Mohinho nás doviedlo značenie cestou. Levády sa náchádzajú nad mesto PONTA DE SOL.

Ide o nenáročnú cestu,ktorá vedie pozdĺž levády,občas cestou narazíme na nejaký vodopádik. Príjemná spŕška cestou nás tiež neminula.

Z jednej levády sa dostávame k druhej,ktorá tečie o úroveň vyššie k leváde NOVA . Prichádzame k vodopádu. Dá sa prejsť za ním pozdĺž skaly.

 Od vodopádu cesta pokračuje asi 200 metrovým tunelom. Nie je potrebné mať v tomto prípade ani čelovku. Vidno svetlo na konci tunela :)

Leváda sa na niektorých miestach zužuje. Ešteže nemáme strach z výšok. Cesta je zabezpečená zábradlím. Táto leváda nie je zrejme na zozname "must to see" . Celkovo sme stretli cestou len pár ľudí. Opäť si vychutnávame pohodový deň v lone prírody.

Na Madeire všetko krásne kvitne divoko v prírode.

 Návrat z Levády NOVA pomedzi domčeky. Ku kostolu po asfaltke cca. 15 minutová prechádzka.

Cestou obdivujeme úrodné políčka s viničom a banánovníkmi .

Čo sme ešte stihli : promenádu v PONTA DE SOL s malou plážou a malým námestíčkom. Zaujímavo tu mali vyriešené mestské parkovanie - v tunely .

Večeru si vychutnávame s výhĺadom na oceán v mestečku CAMARA dos Lobos . Konkrétne rešt. CORAL .  Pre dnes to bude ESPADA ala Chéf (12,90 EUR) a ESPADA alá Vinho (10,90 EUR) Vynikajúce boli obe. Espada je ryba podobná úhoru, loví sa hlavne v noci,nakoľko vtedy vypláva vyššie. Inak žije v oceáne v hĺblke okolo 1500 metrov.  Má jemné biele mäsko a loví sa práve hlavne v tomto mestečku.

TAVERNA PONCHA to pravé miesto,kde si  pochutnáš na miestnom drinku PONCHA. Turisti tu nechávajú vizitky z celého sveta. Plný podnik,buráky na podlahe a k tomu rôzne príchute . Stačí si len vybrať podľa preferovanej chute.

Na zdravie ! Dnes sa presúvame do hlavného mesta FUNCHAL,ktorý je vzdialený od Camara dos Lobos cca. 7km.

Pico GRANDE

4.5.2017  Štartujeme okolo 8.35 z dedinky LORETO ARCO DE CALHETA, ktoré sa stalo na 2 noci našim domovom (2424km ). O necelú hodinku o 9.20 sme sa s Twingom na jednotke vydriapali na sedlo BOCA de CORIDA (2457 km ) V BOCA de Corida nás privítali nádherné slnečné lúče i keď je celkom sviežo. Už z malého parkoviska máme nádherný výhľad na vrcholky Madeiry.

Kráčame po vydláždenom chodníku, cesta je nenáročná ,sem tam stúpanie, klesanie . Slniečko a nádherné výhľady nás nabíjajú energiou. 

V doline v diaľke vidieť dedinku Curral das Freiras. Z tejto dedinky vedie tiež turistický chodník na Pico Grande je však oveľa náročnejší. Na cca 2,5 kilometrovom úseku prekonáte 750 metrové prevýšenie a to dá celko zabrať :)

Za rozcestníkom Relvinha prudko stúpame. Mení sa charakter cesty a okolitého kvetenstva . Na

jednom kilometri sme nastúpali výškových 400m .

Pomocou lana sa dostávame na samotný vrchol skalného útvaru Pico GRANDE (1654m) . Na rozdiel od Pico Ruivo si vychutnávame vrcholovku. Počasie nám praje, krásne výhľady,okolo nás len hory a to ticho,majestátnosť hôr. Pravdu povediac sa nám veľmi tažko odchádzalo. Čerpala by som tu energiu ešte teraz :)

Z vrcholku máme výhľad na všetky strany, v pozadí horský hrebeň s Pico do Arieiro a Pico Ruivo,ktoré sme už pokorili . Uvažujeme,či nedáme ešte pokračovanie na Pico do Cerco. Po výdatnej desiatej pokračujeme ďalej na sever .

Cesta vedie cez lúku ,následne sa dostaneme na miesto ,kde je kamenný val. Tu sa nám cestička stratila..skúmame kadiaľ pokračovať. Po pár metroch blúdenia sme nakoniec objavili vytesané schody do skál . Z cestičky však odbočujeme a pokračujeme priamo hore na už spomínaný Pico do Cerco.Vyzerá to tak,že týmto smerom veľa turistov nechodí. 

Výhľadov sa nevieme nasýtiť :) Vrchol máme len pre seba. Mám pocit ako by sme boli v strede hôr, v strede celej Madeiry. Pre mňa jednoznačne najkrajšia túra na ostrove. Návrat naspäť po tej istej ceste.

Okolo 15.25 sme na parkovisku. Vonku sa zatiahlo. V aute ukazuje teplomer 11 stupnov..brŕŕ,aj to cítiť ! Suma sumárum,celý trek trval cca. 6 hodín. Určite je možné túru absolovať aj za kratší čas. Zdržali sme sa kochaním ,siestovaním ,fotením , či už na Pico Grande alebo Pico do Cerco.

Cestou zastavujeme v rybárskom mestečku CAMARA DOS LOBOS. Príjemné malé mestečko,rybári posedávajú na námestiach, popíjajú hrajú karty. Na námestí a v okolitých uličkách pulzuje poobedný život.

Ochutnávame miestnu špecialitu NIKITA (2x 3 EUR) Sládký miešaný nápoj. Obsahuje vanilkovú zmrzlinu,ananasový džús a pivo....pri tejto kombinácii ,no neviem neviem....či by sme sa mali vzdialiť od najbližšieho WC.

Mestečko navštívil v minulosti i Winston Churchill,ktorý tu čerpal inšpiráciu pre svoje obrazy. Predstavujem si ,ako tu sedel ,pozoroval prichádzajúce lode a maľoval. Nečudujem sa,dedinka ma peknú atmosféru. Máš pocit,ako by si sa vrátil v čase.

Túlame sa uličkami, prejdeme kúsok po promenáde popri oceáne. V porovnaní so sedlom ,kde sme končili túru je tu úplné iné počasie. Na pár kilometroch 10 stupňový rozdiel smerom hore .

Výber večere nenechávame na náhodu...spoliehame sa opäť na overený rating na Tripadvisore. Nechali sme sa zlákať na už spomínanú ESPETADU v reštaurácii O Polar . Podľa recenzií by tu mali robiť najlepšiu Espetadu . A mali pravdu. Veľmi príjemní a milí personál. Mäsko bolo chuťovo neskutočné, nebíčko v papuľke! (Espetada pre 2os, 2x pivko,šalát, 2x príloha = 20,80 )

Reštaurácie na Madeire sú väčšinou rodinné podniky, ktoré nevynikajú hipsterským/urban interiérom,ani moderným chladným dizajnom. Ide o menšie podniky s jednoduchým nábytkom. Samozrejme šibeničky na mäsko nemohli chýbať !

Na záver dňa stíhame vyhliadku Cabo Girao 580 m, ktorá je druhým najvyšším zrázom do mora v Európe. Výhľady na nekonečný oceán a malinké terasy s políčkami. Vyhliadková terasa je presklená.Na záver dňa už nebola veľmi priehľadná,wau efekt sa nedostavil. Treba prísť ráno,kým je sklo čisté. Aktuálne bola vyhliadka zdarma. Osadené turnikety zatial ešte mimo prevádzky veštia opak.

Dnešný deň hodnotíme na 1* ,vydarená túra ,príjemné slnečné počasie, úžasná večera .